Vyhľadávanie zájazdu

Zimbabwe, Zambia, Malawi, MozambikTermíny a ceny

Zimbabwe, Zambia, Malawi, Mozambik

Ďalšia africká cesta z dielne . Kultúra a história bývalej Rodézie, divoká africká fauna v South Luangwa, hornaté Malawi a absolútne nedotknutý Mozambik. Cesta v malých skupinkách, tak ako sa na Afriku patrí.

deň 1 - 1 -

Odlet z Európy ponad rovník až na juh Afriky.

deň 2 - 2 -

Prilietame do HARARE: kedysi jedno z najbohatších miest Afriky, hlavné mesto južnej Rodézie. Roky chudoby mesto zmenili, ale aj tak ostalo výkladnou skriňou Zimbabwe. Downtown Harare pôsobí uvoľneným dojmom. Architektúra pämatá koloniálne časy. Moderné budovy boli stavané v 80-tych a 90-rokoch a od tej doby sa toho veľa nezmenilo. Ulice Samora Machel, Juilius Nyerere, Sam Nujoma a Robert Mugabe ohraničujú centrálnu časť mesta, kde sa aj my prejdeme. Všetci títo páni, po ktorých sú pomenované ulice v centre mesta (a je ich oveľa viac), boli dôležitými osobnosťami v období osamostatnenia jednotlivých krajín. Od prezidentského paláca, ktorý je za chrbtom nášho hotela a najvyššieho súdu okolo finančného centra až po trhovú ulicu. Prechádzka mestom bude naberať obrátky. Politické centrum je takmer prázdne, ale ako sa blížime k ulici Juliusa Nyerere, ľudí bude pribúdať. Tu pribudnú pouličný predajcovia a africký ruch. Nádherné koloniálne budovy rôzne v meste poukazujú na bývalé bohatstvo tejto krajiny. Pozrieme sa na architektonicky zaujímavú budovu Eastgate Centre, ktorá je zjavne odlišná od ostatných zvonka aj zvnútra. Prichádzame na námestie Africkej jednoty s parčíkom. Na jeho severozápadnom rohu je hlavná anglikánska katedrála z roku 1914. po pravej strane katedrály stojí zimbabwský parlament. Deň zakončíme chutnou večerou podľa Vašej voľby.

deň 3 - 3 -

Z Harare sa vydáme na juh. Opustíme najväčšie mesto krajiny a ľudí ubudne. Celá táto oblasť je na náhornej planine a my sa budeme pohybovať v priemernej nadmorskej výške 1200m. Na cestách budú pravdepodobne časté policajné kontroly. Sú vždy na hraniciach jednotlivých „okresov“. Prejdeme mestom Masvingo a zídeme z hlavnej cesty. Po 30 kilometroch prídeme do Great Zimbabwe hotela a to sme už len na skok k jednej z najzaujímavejších pamiatok Afriky. Great Zimbabwe bolo na zoznam UNESCO zapísané v roku 1986. Celé osídlenie sa rozkladalo pravdepodobne až na 800 hektároch. Bolo vybudované medzi rokmi 1100 a 1450 nášho letopočtu s najväčšou pravdepodobnosťou ľuďmi kmeňa Shona alebo ich predkami, ktorí túto oblasť obývajú do dnešných čias. Celá pamiatka pozostáva z viacerých častí. Na kopci sa pravdepodobne nachádzala „kráľovská rezidencia“. Pod kopcom je viacero pozostatkov. Najznámejšia pamiatka je takzvané Great Enclosure (Veľká Ohrada) s vežou, ktorej účel nie je celkom jasný. Múr Veľkej ohrady je sám o sebe fascinujúcou stavbou. Celkovo je Veľké Zimbabwe, od ktorého bol odvodený názov krajiny, najväčšou kamennou stavbou okrem pyramíd v Egypte a Sudáne. Počas najväčšieho rozvoja tejto kultúry mali zjavne čulý obchodný kontakt s arabskými obchodníkmi. Našli sa tu pozostatky porcelánu, arabské mince, sklenené korále a podobné artefakty, ktoré pochádzajú z vtedajšej Perzie a Číny. Pri informačnom centre sa stretneme s našim miestnym sprievodcom, ktorý nám celé ruiny ukáže a vysvetlí detaily. Toto miesto vo Vás určite zanechá silný dojem. Bude umocnený aj tým, že tu bude minimum turistov. Večer príchod do Bulawayo.

deň 4 - 4 -

Z Bulawayo to máme len 30 kilometrov na bránu národného parku Matopos (UNESCO). Vstúpime na územie, ktorému pôvodne dominovali Sanovia (Krováci), ale neskôr kontrolu prevzali ľudia kmeňa Nbedele, pôvodne nazvaní Matabale. V roku 1926 na žiadosť Cecila Rhodesa bolo vytýčené chránené územie, ktoré bolo rozľahlejšie ako je dnes. Týmto sa Matopos, alebo ako ho dnes volajú, Matobo, stalo najstarším národným parkom dnešného Zimbabwe. Park má bohatú flóru a faunu. Okrem rôznych druhov antilop je tu zdravá populácia nosorožcov a pravdepodobne najväčšia hustota leopardov škvrnitých na svete. To samozrejme ale nezaručuje, že ich uvidíme. Po sanských lovcoch a zberačoch tu ostali pamiatky vo forme skalných malieb. Je tu niekoľko jaskýň a skalných previsov, kde sú pekné zbierky tohto umeleckého prejavu spred niekoľko tisíc rokov. Asi najznámejšou a najkrajšie vyzdobenou je jaskyňa Inanke. Pokiaľ to bude možné, túto jaskyňu navštívime. Budeme hľadať vzácne antilopy vrané, levy, slony a byvoly. Park ponúka skutočne dobré safari, všetko je len o šťastí. V parku je aj niekoľko zaujímavých skalných útvarov a „balancujúcich“ skál. Na jednom z kopcov je dôležitý pamätník. Je ním hrob muža, po ktorom boli nazvané Zimbabwe a Zambia počas koloniálnych čias. Cecil Rhodes je kontroverznou osobnosťou. Na jednu stranu mu je zazlievané imperialistické zmýšľanie, kapitalistický postoj k obchodovaniu a ťažbe, ktorou sa zapodieval v týchto končinách. Druhá stránka bola filantropická. Vybudoval nemocnice, školy, dal prácu miestnym obyvateľom. Mal snahu vybudovať železnicu, ktorá by spojila Kapské mesto a Káhiru a do určitej miery sa mu to podarilo. Dá sa o ňom rozprávať a polemizovať veľmi dlho. Budeme mať v aute počas jazdy na to času dosť. V každom prípade sa k jeho hrobu pôjdeme pozrieť. Je odtiaľto nádherný výhľad na celý park a aj ďalej. Po celodennopm safari sa vrátime do Bulawayo na noc.

deň 5 - 5 -

Presun cez Matabeleland až na hranice so Zambiou. Vcelku kvalitná cesta, ktorá na väčšine úseku bude prázdna a iba v blízkosti dedín budú okolie spestrovať ľudia a domáce zvieratá na ceste a vedľa. Victoria Falls je mestečko na zimbabwskej strane vodopádov s približne 50.000 obyvateľmi. Ešte pred rokom 2008 bolo navštevované množstvom turistov. Po konfliktoch, ktoré v krajine vyvrcholili extrémnou infláciou a pádom ekonomiky, sem turisti prestali vo veľkom chodiť. Hlavným lákadlom sú tu vodopády. V roku 1855 sem prišiel ako prvý európan cestovateľ a misionár David Livingstone. Miestni mu ukázali miesto, ktoré v jazyku Lozi volajú dodnes Mosi Oa Tunya – Dym, ktorý hrmí. Toto meno je aj oficiálne zaznamenané ako jeden z oficiálnych názvov miesta v zozname UNESCO. Vodopády, ktorých hrana je dlhá 1700 metrov a voda padá do hĺbky viac ako 100 metrov, sa radia k ďalším dvom najkrajším na svete: Niagara a Iguazu. Prejdeme sa po okraji vodopádov a užijeme si burácanie Diablovho kataraktu zo vzdialenosti pár desiatok metrov. Tu sa nachádza aj socha objaviteľa vodopádov. Samotné vodopády sú oproti dvom spomínaným jedinečné v tom, že tu je minimum turistov. Budeme tu takmer sami. Aj samotný priestor je veľmi prírodný a naturálny. Na väčšine nie je vybudované zábradlie a budeme sa tak cítiť skutočne ako Livingstone v roku 1855. na konci chodníka sa pozrieme na most, ktorý vybudoval Rhodes ako súčasť spomínanej železnice. Po tomto moste zajtra prejdeme do Zambie. V našej obľúbenej lodge si doprajeme trochu oddychu a dáme si chutnú večeru.

deň 6 - 6 -

Posledné raňajky v Zimbabwe. Čaká nás severná Rodézia a dnešná ZAMBIA. Krajina, ktorá bola dlho v tieni Zimbabwe a dnes je to africký gepard, ktorý veľmi rýchlo napreduje. Po pár kilometroch sme opäť pri vstupe k vodopádom. My však pokračujeme až na hranicu. Vybavíme náležitosti a prichádzame na slávny most. Prekročíme rieku Zambezi a vstupujeme do Zambie. Prvým mestom za hranicou je LIVINGSTONE: mesto pomenované po prvom Európanovi, ktorý týmto regiónom prešiel. Mesto leží na konci dlhej cesty medzi Walvis Bay v Namíbii a Zambiou. Niekoľkokrát menilo polohu kvôli epidémiám malárie, táto dnešná sa zdá byť tou pravou a mesto je najväčším mestom južnej Zambie. Zastavíme sa pred malým múzeom venovaným vodopádom a okoliu. Pred múzeom je okrem malého prieskumného lietadla aj busta iného cestovateľa, tentokrát českého pôvodu. Dr.Emil Holub bol jedným z prvých, ktorí sa sem po Livingstonovi dostali. V roku 1875 detailne zmapoval vodopády a okolie ako nikto pred ním a ani dlho po ňom. Modernou cestou smerujeme na sever cez Kalomo, ktoré dominovalo tejto oblasti pred Livingstonom. Oblasť ktorú obýva kmeň Batonga. V tejto časti Zambie sa usadili počas výstavby priehrady Kariba, ktorá vytvorila obrovské jazero. Batongovia sú poľnohospodári a venujú sa pestovaniu rôznych plodín. V okolí Mazabuka minieme obrovské plantáže s cukrovou trstinou. Prekročíme rieku Kafue, ktorá je dlhá 1600km a celá leží v Zambii. Je hlavným prítokom Zambezi a závisí na nej obrovské množstvo zambijského obyvateľstva. Na záver tohto prejazdu prídeme až do hlavného mesta LUSAKA. Po príchode do Lusaky si pozrieme to najdôležitejšie. Cairo road je hlavnou tepnou mesta, kde sa okrem stanice nachádzajú budovy s dôležitými firmami, bankami a obchodmi. Za rohom, na Independence avenue sa nachádza národné múzeum, pred ktorým je Socha slobody. Mesto samo o sebe nedisponuje veľa turistickými atrakciami, je to skôr politické a obchodné centrum krajiny. Po príchode sa ubytujeme a podľa chute vyberieme reštauráciu.

deň 7 - 7 -

Cestou z centra Lusaky sa zastavíme pri Národnom zhromaždení – zambijskom parlamente. Architektonicky nie veľmi zvláštna budova, ale v jej záhrade sa často pasú antilopy a zebry. Tie majú do areálu prístup, my nie. V každom prípade to je zaujímavý pohľad. Po 100 kilometroch prichádzame na hranicu národného parku Lower Zambezi. Na druhej strane rieky Zambezi, ktorá oddeľuje zambijský park od zimbabwského Mana pools. Táto oblasť je známa silnou populáciou slonov, byvolov, levov a psov hyenovitých. Samotný park je viacmenej neprístupný, neexistuje tu udržiavaná cestná infraštruktúra a pohyb po parku je veľmi náročný. Pozdĺž hranice parku pôjdeme ďalších 90 kilometrov. Uvidíme niektoré zo zvierat už tu? Sporadicky obývanou oblasťou južnej Zambie sa dostaneme až do mesta Chipata. S blížiacim sa najväčším mestom na východe krajiny sa aj obydlia zhusťujú. Z tohto mesta to máme už „iba“ 130 kilometrov na hranicu národného parku South Luangwa. Tu nás zajtra čaká safari.

deň 8 - 8 -

Národný park South Luangwa je považovaný za neobjavený klenot medzi africkými safari. Stále málo navštevovaný, má však čo ponúknuť. Prvá zmienka o chránenom území je z roku 1904, kedy tu bol vyhlásený poľovný revír. V 50-tych rokoch odstúpila miestna komunita určité územie, ktoré bolo spolu s pôvodným lovným revírom premenené na chránené územie. Sem už sa nesmelo s puškami, ale iba s ďalekohľadmi a fotoaparátmi. V roku 1972 bol nakoniec vyhlásený národný park s rozlohou 9.050km2. Nachádza sa v obrovitánskom plochom údolí v nadmorskej výške okolo 800 metrov s množstvom lagún a jazierok zásobovaných riekou Luangwa. Hlavným ťahákom tohto parku je veľká koncentrácia zvierat, aká sa v Afrike bežne nevyskytuje. Nájdeme tu 60 druhov cicavcov, 400 druhov vtákov a mnoho ďalšieho. Okrem „bežných“ zvierat, sú tu aj tie atraktívne. Kudu, lesone a impaly sú len niektoré z antilop. Stáda byvolov a slonov sú všade v parku a sú najpočetnejšími veľkými zvieratami. Žije tu aj žirafa zambijská (Giraffa camelopardalis thornicrofti), ktorá je najbližšie príbuzná tanzánskej žirafe masajskej. Zaujímavosťou je takmer endemická zebra stepná. Jej poddruh Equus quagga crawshayi žije takmer výhradne v tomto údolí. Jej pruhovanie je podobnejšie zebrám zo Serengeti, než zebrám zo zvyšku južnej Afriky. Od roku 2005 je tu zavedený projekt na sledovanie a ochranu levov v spolupráci s parkom North Luangwa. Levia populácia je tu veľmi silná a vyslúžila si aj vlastný dokumentárny seriál Lion country: Night and day, ktorý sa stal hitom vo Veľkej Británii a dostal sa do vysielania aj na našich prírodopisných TV kanáloch. Rieky, lagúny a jazierka sú domovom silnej populácie hrochov. Celkovo má Zambia najviac hrochov zo všetkých afrických krajín. Ich „hnojivo“, ktoré putuje späť do rieky zasa udržiava zdravú populáciu rýb a tie zasa krokodílov. Jedinými zvieratami, ktoré sa tu nevyskytujú, sú nosorožce. Tie boli už v 80-tych rokov úplne vybité pytliakmi a od tej doby tu nežijú. Sú tu však rodiny psov hyenovitých, ktoré sú jedny z najohrozenejších šeliem Afriky. V parku žijú aj leopardy, ktorých je na tomto území dostatok. Pokiaľ ich však chcete vidieť, je dobrý nápad ísť na nočné safari. South Luangwa je jeden z parkov, ktoré to umožňujú. Po západe slnka sa vydáte na 2 hodinovú jazdu parkom a hľadáte nočné tvory. Okrem leopardov môžete stretnúť hyeny, hrabáče, mediare, alebo lelky – nočné vtáky, chameleóny a podobne. Všetko je o šťastí, rovnako ako aj cez deň. South Luangwa má určite čo ponúknuť a samotné prostredie je jedinečné. Keď si pripočítate minimum turistov, je to skutočne raj na Zemi.

deň 9 - 9 -

Z hranice South Luangwa smerujeme na juhovýchod na hranicu s Malawi. Prejdeme hranice a vstúpime do mesta s exotickým názvom. Meno dostalo po rieke Lilongwe. Prvé obydlie tu bolo postavené v roku 1902 a administratívnym centrom sa stalo o dva roky neskôr. Hlavným mestom krajiny sa stalo v roku 1975 a nahradilo mesto Zomba. Posledné úrady boli zo Zomby presunuté do Lilongwe v roku 2005. Hlavnou atrakciou mesta je mesto samotné. Pokojná atmosféra, ktorú neočakávate od metropoly krajiny. Na rozdiel od Harare alebo Lusaky tu nie sú výrazné dopravné zápchy, život tu plynie oveľa pomalšie. Tu budete mať africkejší pocit. Exoticky vyzerajúce ulice odzrkadľujú rozvoj mesta v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Navštívime hlavné atrakcie. Jednou z nich je vojnový pamätník padlým vojakom v 2.svetovej vojne. Druhá atrakcia je Wildlife centre, ktoré slúži ako záchranná stanica pre divé zvieratá, ktoré potrebujú pomoc. Toto miesto bolo otvorené v roku 2009 uprostred tohto zeleného mesta a vyslúžilo si niekoľko medzinárodných ocenení za svoju snahu a prácu. Pozrieme sa na tento projekt a možno uvidíme niektoré zo zvierat, aké by sme vo voľnej prírode inak nevideli. V tomto pokojnom meste prespíme aby sme mohli pokračovať v ceste naprieč Malawi až k jazeru Nyasa.

deň 10 - 10 -

Opúšťame Lilongwe a mierime k jazeru Malawi, známeho aj ako jazero Nyasa, ktoré je snom každého akvaristu. Budeme prechádzať husto obývanými oblasťami, kde je extrémny pohyb ľudí na cestách. Mestečká a dediny sú fantasticky živé a my budeme mať neustále na čo pozerať. Vždy nás prekvapí niečo nové, čo je možné vidieť len v Afrike. Pomaly sa blížime k južnému koncu jazera. Na polostrove Cape McLear sa nachádza tradičná rybárska dedina Chembe a na jej okraji naša lodge. Popoludní sadneme na loďku a odvezieme sa na ostrov Tumbi. Cestou budeme sledovať život v dedine na brehu tohto výnimočného jazera. Kto bude chcieť, nasadí si potápaciu masku a skočí do jazera. Bude prekvapený životom pod hladinou. Na dne nerastie takmer žiadny porast okrem rias. Tie sú ale potravou pre viac ako 700 druhov cichlíd – druhov rýb. Jazero Malawi a jazero Tanganyika sú známe obrovským počtom endemických druhov rýb. Vďaka tejto diverzite, bola mozambická časť jazera vyhlásená za chránené územie. Keď sa ponoríte pod hladinu, budete ohúrení množstvom a farebnosťou rýb. Budete sa cítiť akoby uprostred obrovského akvária. Tento zážitok bude jedným z najsilnejších z celej cesty. Niečo tak unikátne už nemáte možnosť zažiť nikde inde. Výhodou tohto miesta je, že tu nie je bilharzia (schystozómia), respektíve je jej tu veľmi málo. Chorobu spôsobuje parazit, ktorý žije v určitých druhoch vodných slimákov. Tieto potrebujú ako obživu vodné rastliny, ktoré tu nežijú. Preto je toto miesto jedno z najpopulárnejších na potápanie a šnorchlovanie. To však neznamená, že tu budú davy turistov. Malawi je vo všeobecnosti málo navštevovaná krajina a aj na tomto mieste stretneme zopár cestovateľov. V reštaurácií ochutnajte niektorú z lokálnych a čerstvých rýb. Ak máte náladu, vybehnite do dediny na pivko do miestnej krčmy. Budete mať o zážitok postarané.

deň 11 - 11 -

Z miesta, ktoré vďaka piesočnej pláži a nádhernej farbe vody vo Vás zanechá dojem, pokračujeme v spoznávaní tejto malej krajiny. Poľnohospodárske dedinky sa budú mihať jedna za druhou, až prídeme do bývalého správneho mesta koloniálneho Nyasalandu – Blantyre. Mesto bolo pomenované po rodnom mestečku Davida Livingstona v Škótsku. Založené bolo ako misijná stanica v roku 1876 a o dva roky neskôr sa stalo hlavným mestom a riadiacim centrom britskej spoločnosti kontrolujúcej územie dnešného Malawi. Blantyre je stále považované za hlavné mesto obchodu a výroby v krajine, na rozdiel od politického centra Lilongwe. Nachádzajú sa tu dve katedrály. Centrum mesta spočíva v jednej ulici, Victoria street. Tu sa nachádzajú hlavné finančné spoločnosti a na jej dolnom konci je pôvodná radnica a imigračný úrad, najstaršie budovy, ktoré sa v meste zachovali. Neďaleko je hlavný trh a autobusová stanica. Blantyre má prekvapivých 800.000 obyvateľov, pokiaľ sa ráta aj so spojeným mestom Limbe. Väčšina ľudí však žije na periférií a centrum mesta je skôr pokojné. Z Blantyre odchádzame na juhovýchod a tu sa objavia čajové plantáže. Blížime sa k najvyššej hore Sapitwa, ktorá je súčasťou masívu Mulanje.

deň 12 - 12 -

Dnešný deň strávime v oblasti najvyššieho masívu krajiny. To, čím sú Tatry pre Slovákov a Denali pre Aljašanov, je Mulanje pre Malawijčanov. Najvyšší vrchol Sapitwa má výšku 3002 metrov nad morom. Túra na vrchol zdatným turistom trvá 2 dni, najčastejšie je to 3-dňová cesta. Sú potrebné čiastočné znalosti lezenia, aj keď nie je potrebné vybavenie. My sa prejdeme po príjemných chodníkoch a prejdeme sa k vodopádu Likhubula (Dziwe wa Nkhalamba). Voda je príjemná a kto chce, môže sa okúpať. Z 5 metrovej skaly sa dá do jazierka skočiť, treba však trafiť to správne miesto. Cesta je komfortná, žiadne náročné úseky, takmer celá cesta vedie lesom. Jedna cesta má od brány približne 2,5 kilometra. Pokojnou chôdzou to máme približne 45 minút jedným smerom. Oblasť Mulanje je najznámejšou oblasťou pestovania čaju v Malawi. Plantáže budeme vidieť všade naokolo. Jedna z plantáží, Lujeri, ponúka prehliadky spracovania čaju a samotnej plantáže. Pokiaľ budeme mať čas a chuť, môžeme sa ísť na plantáž pozrieť. V každom prípade je jazda pomedzi čajovníkové plantáže príjemným zážitkom. Pohľad na nádherne udržiavané parcely poznáme z rôznych krajín, tu by to však nikto z nás neočakával. Na miestnom trhu v Mulanje si môžeme nakúpiť ovocie a ochutnať niektoré z domácich dobrôt, ktoré tu ponúkajú, alebo si tu dať pivo (ako inak, teplé) s miestnymi štamgastami. Malawčania sú príjemní a usmiati ľudia. Radi sa s Vami dajú do reči. Vychutnajte si kontakt s domácimi a zažite tak „vlastnú“ Afriku.

deň 13 - 13 -

Prekročíme hranice s Mozambikom a sme v ďalšej africkej krajine. Hranica je pokojná, minimum prechádzajúcich. Na mozambickej strane majte po ruke očkovací preukaz, tu býva často lekárska kontrola na vstupe. Spočíva v skontrolovaní očkovania proti žltej zimnici a zmeraní teploty digitálnym teplomerom. Po tomto zdržaní vstupujeme do bývalej portugalskej kolónie, dlho sužovanej vojnou, ktorá ale našla mier a krajina má obrovský potenciál. Tisícky kilometrov pieskového pobrežia s azúrovou vodou a výbornými podmienkami na potápanie či plávanie. Zároveň je to rozľahlá krajina, ktorá je miestami úplne izolovaná od sveta. Prechádzame prázdnou krajinou s občasnými dedinkami. Nová asfaltová cesta je dôkazom rozvoja krajiny. Táto nová cesta smeruje na juhovýchod. Pri meste Namacura to stočíme smerom na juhozápad a obchvatom prídeme k rieke Zambezi. Najväčší most ponad rieku je právu tu v mestečku Caia a je dlhý 2376 metrov. Zastavíme pod ním na mieste, kde bol kedysi prievoz a spravíme zopár fotiek. Rieka rozdeľuje krajinu de facto na dve samostatné časti. Opustili sme provinciu Zambezia a sme v Sofale. Prejdeme mestom Caia. Tu prespíme, aby sme presun cez obrovskú časť krajiny rozdelili na polovicu.

deň 14 - 14 -

Hlavnou cestou prejdeme okolo národného parku GORONGOSA. Najkratšia cesta je N282, tá je však na väčšine úseku husto obrastená cukrovou trstinou a sloňou trávou a je tak zúžená na jeden jazdný pruh a nie je vidno oproti idúce autá. Aj keď dlhšia, ale bezpečnejšia cesta je hlavná N1. So šťastím uvidíme počas obchádzania národného parku niektoré z divých zvierat. Samotný národný park leží na samom konci Veľkej priekopovej prepadliny, ktorá sa sen ťahá až z Golanských výšin na hranici Sýrie a Izraela. Táto obrovská divočina s rozlohou takmer 4000km2 je domovom rôznych zvierat vďaka rôznym prostrediam. Nájdete tu horský les, savanu, močiare ale aj dažďové pralesy. Veľkých cicavcov tu však nie je priveľa, tento park utrpel obrovské straty počas dlhotrvajúcej občianskej vojny. Z parku zmizlo až 95% veľkej zveri. Snahy o obnovu sú však úspešné a postupne sem reintrodukujú rôzne zvieratá, vrátane vzácnych psov hyenovitých, levov a slonov. Park má do budúcna veľký potenciál stať sa cieľom turistov na klasické safari. V meste Inchope minieme križovatku do mesta Beira, hlavného mesta provincie Sofala a dôležitým prístavom pre vnútrozemské krajiny ako Zimbabwe, Zambia a Malawi. Pokračujeme po N1 na juh a prídeme k Indickému oceánu. Neuveriteľné množstvo paliem. Vedeli, ste že kokosové orechy zabijú v krajine viac ľudí ako žraloky? Spĺňa toto miesto predstavu Vášho afrického raja? Vilanculos je mestečko na pobreží oceánu z ktorého sa stáva miestne centrum turistického ruchu vďaka ostrovom Bzaruto, ktoré sa mihajú v diaľke. Tieto ostrovy sú rajom potápačov a juhoafrickej smotánky.

deň 15 - 15 -

Oddychový deň na pobreží Indického oceánu. Pokiaľ nechcete celý deň stráviť na pláži a užívať si pokojného ničnerobenia, vydajte sa na plavbu na jedinečné ostrovy Bazaruto. Je to súostrovie šiestich piesočných ostrovov. Najväčším je Bazaruto. Sú vzdialené približne 20 kilometrov od pobrežia. Piesok sem priniesla rieka Save, ktorá však počas dlhotrvajúcej histórie zmenila svoj tok a teraz ústi približne 90km severne od súostrovia. Jediným skalnatým ostrovom aj keď s piesočnými plážami je Santa Carolina. Väčšina ostrovov má čiastočné osídlenie. Trvalé dediny tu neboli, žili tu sporadicky pastieri kôz a po vybudovaní niekoľkých rezortov tu začali skutočne žiť ľudia. Po príchode na ostrov sa okúpeme v lagúne a vybehneme na pieskovú dunu a rozhliadneme sa okolo. Pohľad na prázdne nádherné pláže s vodou, ktorá má dokonalú farbu, je nezabudnuteľný. Budete sa cítiť privilegovane, pravdepodobne tu budeme sami. Loďou sa presunieme na miesto, kde je pekné šnorchlovanie a pozrieme sa na život pod hladinou. So šťastím uvidíme aj delfíny, veľryby, manty alebo žraloky veľrybie. Pri extrémnom šťastí aj dugongy. Vrátime sa späť do rezortu a budeme oddychovať a vstrebávať tento jedinečný zážitok. Bazaruto skutočne stoja za to. Pokiaľ nechcete ísť na ostrovy, ale chcete potápať alebo šnorchlovať, máte aj takúto možnosť. Rezort ponúka viacero aktivít, pokiaľ budete mať záujem. Dokonalý deň na dokonalom mieste.

deň 16 - 16 -

Dlhý presun pobrežím v tieni paliem a s oceánom na ľavej strane. Z Vilanculos sa vrátime na nám známu cestu N1. V tejto časti krajiny vedie pozdĺž oceánu až do hlavného mesta. Až po mesto Xai-Xai bude obydlí málo a pôjdeme väčšinou prírodnou cestou s občasnými dedinkami a malými mestečkami. Spoločnosť nám budú robiť iba pastieri a ich dobytok. Po príchode do Xai Xai prekročíme rieku Limpopo, ďalšiu z významných riek v južnej Afrike. Od svojho „vzniku“ (spojenie rieky Crocodile a Marico severovýchodne od Gaborene na hranici s JAR) tvorí hranicu medzi Botswanou a Juhoafrickou republikou až príde na sever Krugerovho parku, kde na trojhraničí aj s Mozambikom vstupuje do tejto krajiny a vlieva sa do Indického oceánu neďaleko Xai-Xai. Tu sa krajina začne zahusťovať a obyvateľstva pribúdať. Vstupujeme do 2 miliónového Maputa. Podľa toho, čo nám umožní dopravná situácia, sa dostaneme až do nášho hotela v centre mesta. Tu nás čaká ten pravý africký chaos.

deň 17 - 17 -

Ranná prehliadka mesta. Maputo bolo zmietané a ťažko skúšané občianskou vojnou. Prejdeme sa mestom, ktorého centrum je vcelku kompaktné a hlavné atrakcie sú od seba vzdialené len pár minút chôdze. Začneme na hlavnej križovatke mesta, kde sa nachádza hlavná katedrála a sídlo rímsko-katolíckej arcidiecézy. Na kruhovom objazde pred kostolom je socha revolucionára a prvého prezidenta nezávislého Mozambiku, Samora Machel. Od katedrály smerom k moru len pár desiatok metrov je botanická záhrada Tunduru. Na rohu pri vstupe je zaujímavá budova s názvom Casa de Ferro. Celoželezný dom bol naprojektovaný gustavom Eifelom pre vtedajšieho guvernéra a dopravený z Belgicka loďou až do vtedajšieho mesta Ĺourenco Marques (dnes Maputo) v roku 1892. Avenidou Samora Machel sa dostaneme až k pôvodnej pevnosti. Odtiaľto je to iba 3 bloky od slávnej železničnej stanice. Železnica spájala Maputo s Pretóriou. Neďaleko sa nachádza chaotický centrálny trh. Všade sú ulice pripomínajúce Karla Marxa, Lenina a podpbne a do toho záblesky juhoafrického kapitalizmu. Uvidíme čo z toho napokon vznikne. V centre je množstvo koloniálnych budov, aj keď mnohé z nich sú v katastrofálnom stave po občianskej vojne. Určite tu ale je vidieť bývalé bohatstvo tohto dôležitého prístavu. Mesto nás aj napriek povojnovému stavu určite milo prekvapí. Neváhajte a ochutnajte na ulici čerstvo pražené kešu, alebo kukuricu. V Municipality market (centrálne trhovisko) máte možnosť nakúpiť aj nejaké suveníry. Po tejto prehliadke nás už čaká len odlet domov.

deň 18 - 18 -

Prílet domov a spomíname na absolútne dobrodružstvo.


Cena zahŕňa

dopravu počas celého zájazdu

sprievodcu

ubytovanie s raňajkami v 3* - 4* hoteloch a lodgiach Viac o ubytovaní - tu.

všetky cestné poplatky

asistenčné služby 

najlepšie poistenie proti insolventnosti

Cena nezahŕňa

- letiskové poplatky, ostatnú stravu, víza, vstupné do pamiatok, atrakcií a národných parkov


Termíny

- Doprava: Odlet. miesto: Stravovanie: Ubytovanie: Priorita: -